výzkum
sociologický
internetový
mediální
marketingový
o firmě výzkumy referáty články studie knihy tazatelská síť kontaktní info

Petr Sak - Karolína Saková: Mládež na křižovatce

Predkladaná publikácia nadväzuje na predchádzajúcu monografiu autora Proměny české mládeže. (2000) P. Sak mal možnosť po roku 2000 uskutočniť dve dlhodobejšie a koncepčne previazané výskumné úlohy, ktoré ukončil záverečnými správami v roku 2002 a 2003 a ktorých zadávateľom bolo ministerstvo školstva (Mladá generácia na počiatku integrácie českej spoločnosti do európskych štruktúr) a ministerstvo kultúry (Informatizácia českej spoločnosti v kontexte globalizácie a európskej integrácie).

Konceptuálnym rámcom, ktorý spája obidve publikácie sú sociálne zrenie (F. Kahuda) a sociálne pole (P. Sak), ktoré autor inšpiratívnym spôsobom využíva a presviedča aj nás o ich efektívnosti, najmä ak sa sociológia mládeže má vyrovnať s procesmi europeizácie a informatizácie. To sú aj oblasti, ktoré v životných procesoch mládeže začínajú zohrávať najvýznamnejšiu úlohu. Prestupujú aj všetky ostatné tradičné problémy dospievania mladých ľudí tak, ako ich poznáme z doterajších prezentácií výsledkov výskumu mládeže.

P. Sak pripomína, že bežné príručky, učebnice a skriptá o mladej generácii, o jej výchove či socializácii, založené iba na starších literárnych prameňoch či výskumoch, stratili aktuálnosť z hľadiska práce so súčasnou mládežou a vstúpili do siene historických prameňov o generáciách mládeže.

Publikácia prináša predovšetkým nové sociologické informácie o súčasnej mladej generácii, ktoré autor spracoval spoločne s K. Sakovou, čerstvou absolventkou magister-ského štúdia sociológie s praxou na viacerých medzinárodných projektoch. Osobitnou časťou publikácie je kapitola, v ktorej P. Sak predkladá okrem empirických informácií aj vlastnú sociologicko-politologickú interpretáciu zásadných spoločenských premien v Českej republike.

Hlavným zámerom publikácie je sociologicky charakterizovať mladú generáciu na počiatku procesu začleňovania českej spoločnosti do európskych štruktúr, utváranie európskej identity a vzniku informačnej spoločnosti. Ako to zdôrazňuje autor, táto mladá generácia má "...možnosť novo sa utvárajúce európanstvo obohatiť o hodnoty jedinečné české a rozvíjať ich v širších možnostiach európskej kultúry a spoločnosti". (s. 8) Hodnotovej orientácii sa venuje aj prvá kapitola publikácie.

Porovnávanie výsledkov empirických výskumov z rokov 1993, 1997, 2000 a 2002 umožňuje potvrdiť, že pokračuje profilovanie mládeže v smere liberalizmu, hedonizmu, egoizmu a uprednostňovania materiálnych hodnôt. Preložené do jazyka sociologických indikátorov osobná kariéra a úspešnosť začína dominovať pred medziľudskými vzťahmi, snaha užiť si niečo zo života prekrýva úsilie zdokonaľovať seba samého, uprednostňuje sa ekonomický rozvoj aj na úkor ochrany životného prostredia, drogy sa už nepokladajú iba za ohrozenie spoločnosti, ale skôr za niečo, čo patrí k súčasnej spoločnosti.

Pochopiteľne, vzniká otázka, do akej miery je tento trend v súlade s tými civilizačnými procesmi, ktoré prináša europeizácia. Autor operacionalizuje tento fenomén ako výsledok reálnej väzby na európsku realitu a skonštruoval index europeizácie na báze 19 znakov (napr. využívanie elektronickej pošty, znalosť cudzích jazykov, práca v zahraničí, kontakty s ľuďmi v zahraničí). Výsledky potvrdzujú, že s rastom indexu europeizácie rastie preferencia ochrany a tvorby životného prostredia, zodpovednosti i za iných, kvality života, bezpečnosti, sebazdokonaľovania, duchovných a myšlienkových podnetov, rozvoja osobnosti, medziľudských vzťahov a pod.

Autor z toho vyvodil záver, že s rastom miery europeizácie rastie "...odklon skupín od hodnotového vývoja českej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch". (s. 20) Súčasne predpokladá, že v takej miere, ako bude postupovať europeizácia českej spoločnosti, "..sa bude súbežne posilňovať postmateriálna hodnotová orientácia českej spoločnosti". (s. 21)

Analogicky autor skonštruoval aj index komputerizácie (napr. znaky, počet hodín na internete, používanie e-mailu, vlastnenie PC a jeho využívanie). Výsledky v tomto prípade už nie sú také jednoznačné a už vôbec nie iba pozitívne. Skupina "komputerových fundamentalistov" preferuje kariéru, je ústretová k drogám, potláča hodnotu rodiny a detí. Je medzi nimi však aj skupina mladých ľudí, ktorá dokázala začleniť informačnú technológiu do svojho životného štýlu bez toho, aby sa stali od nich závislými.

Práve toto nás inšpirovalo zamyslieť sa ešte raz aj nad vplyvom europeizácie na hodnotovú orientáciu 19-23 ročnej mládeže v duchu postmoderných hodnôt a poukázať na ich nejednoznačnosť a istú ohraničenosť. Predovšetkým vieme, že ide o mladých ľudí (predovšetkým študenti a absolventi vysokých škôl) v špecifickej životnej fáze duchovného a osobnostného vývoja. Aj z iných výskumných výsledkov vieme, že istú špecifickosť hodnotovej orientácie umožňuje perspektíva "skvelej" budúcnosti v novej zjednotenej Európe, ktoré "očakávania" sa verbalizujú v situácii nedostatku potrebných životných skúseností a neprebratí plnej sociálnej zodpovednosti za seba a svoju rodinu. Koniec koncov nepochybujeme, že tu máme kontakt s rezervoárom budúcich stredných sociálnych vrstiev spoločnosti, pre ktoré sú typické presuny od materiálnych k postma-teriálnym hodnotám v duchu teórie R. Ingleharta.

V ďalšej kapitole sa prezentujú trendy postojov k národnostným, etnickým (Rómovia) a náboženským či marginálnym (skíni, punkeri, anarchisti) skupinám. V kontexte českej identity sa objasňujú zmeny na rebríčkoch popularity dôležitých osobností českých dejín, medzných situácií novodobých českých dejín, objasňuje sa chápanie českého vlastenectva v kontexte európskej integrácie, úroveň jazykových znalostí mladých ľudí.

Empirické poznatky potvrdzujú, že postoj Čechov k Slovákom sa nielenže zlepšil, ale tradične patrí k najlepším zo všetkých skúmaných národov (Francúzi, Američania, Nemci, Rusi). Obdobný posun nastal aj pri hodnotení takej významnej medznej situácie novodobej histórie, akou bolo rozdelenie Československa. Pozoruhodne sa táto zmena reflektuje v položke "ochudobnenie kultúrneho života v Čechách". Ak v roku 1992 to predpokladalo ako dôsledok prípadného rozdelenia iba 25-30%, tak v roku 2001 to konštatovalo už 50% respondentov.

V ďalších kapitolach sa prezentujú výsledky výskumu volného času, participácie na riadení, drogové závislosti, médiá. Osobitnú pozornosť si zasluhujú dve kapitoly: o internete a PC, ako aj o "digitalizácii životného poľa". Je to tak preto, že nové informačné a komunikačné technológie sú atribútom tejto mladej generácie a je vlastne nemožné porovnávať ich vplyv na životný štýl u predchádzajúcich generácií. Pravda, vzniká vlastne nový fenomén výskumnej oblasti, s ktorým sa sociológia mládeže musí vyrovnávať v súčasnosti. V opačnom prípade nebude mať k dispozícii údaje, ktoré by sa stali východiskom všetkých budúcich komparácií a hlbších analýz. P. Sak a K. Saková dokladajú komputerizáciu spoločnosti na výskumných údajoch získavaných od roku 1992 do roku 2002 v bohatej štruktúre - disponibilita PC, prístup k internetu, čas pripojenia, elektronická pošta, chatovanie - čo im umožňuje konštatovať, že od bežných spôsobov využívania PC na písanie textov alebo hry stúpa ich využívanie na internet a elektronickú poštu. V medzinárodnom porovnaní sa Česko i Slovensko dostávajú na relatívne dobrú pozíciu pred také krajiny, ako sú Poľsko, Maďarsko, ale za Estónsko a Slovinsko. Tento prelom sa bude rozširovať po rozšírení EÚ o nové krajiny, pretože aj pre nových členov sa rozšírili možnosti uplatnenia na univerzitnom štúdiu a pracovnom trhu. Výskum zatiaľ iba eviduje, ako mladí ľudia dokážu využívať tieto moderné obohatenia voľného času, ako sa vybavuje technickými prostriedkami a získava novú gramotnosť. P. Sak a K. Saková sa zamýšľajú nad otázkou, aké budú dôsledky využívania nových technológii na človeka a spoločnosť. Dnes predovšetkým vieme, že vo využívaní médií sú veľké generačné rozdiely. Tieto rozdiely nepostihujú tradičné generácie v zmysle historických generácií, ktoré ohraničili významné historické udalosti (20 ročný odstup).

Technologické inovácie v oblasti informačných technológii "naskakujú" v oveľa kratších časových úsekoch a posúvajú aj nedávno najmladšie generácie medzi strednú a staršiu generáciu oveľa rýchlejšie, ako si to mohli sami uvedomiť. Dynamika vybavovania domácností, škôl a pracovísk PC je oveľa nižšia, ako je rast prístupu k internetu. Explózia vpádu mobilných telefónov zatiaľ nemá obdobu. Česko (76% vlastníkov) je v medzinárodnom porovnaní na prvom mieste nasledované Slovinskom, Estónskom a Slovenskom. Sociologická teória tu pracuje s konceptom kyberkultúry, ktorou vyjadruje očakávania zmien v ľudskom správaní, združovaní, participácii. Informačná technológia prináša už dnes zjavné negatívne javy (P. Lévy), z ktorých vykorisťovanie, dominancia, závislosti a izolácia nás až tak nezaťažujú ako "kolektívna blbosť", ktorú vyvoláva ohováranie alebo konformita virtuálnych spoločností.

P. Sak ako sociológ mládeže prichádza do tejto teoretickej oblasti s konceptom "digitalizácia životného poľa mládeže". Čitateľa odkazujeme na jeho prvú monografiu Proměny české mládeže, v ktorej venuje konceptu "životné pole mládeže" väčšiu pozornosť. "Prienik médií do životného poľa a do životného štýlu je taký výrazný, že možno hovoriť o novej generácii ako o "mediálnej mládeži". (s. 194) Dokladajú to nielen údaje o objeme času, ktoré trávia pred TV alebo s PC. Mení sa zásadne štýl ich komunikácie a komunikácia "tvárou v tvár" sa postupne znižuje. To má podľa P. Saka zásadný význam. Na jednej strane dochádza k rozpínaniu životného poľa vo všetkých jeho zložkách (sociálna, mentálna, biologická) a k jeho reštrukturalizácii. "Dochádza ku zhoršovaniu kvality biologického poľa a k poklesu jeho významu. Tiež pokles "vitálneho" v prospech "virtuálneho" a digitalizácia životného poľa značí redukovanie a vytesňovanie biologickej zložky zo životného poľa." (s. 203) Toto rozpínanie ako dôsledok technologickej expanzie bez zmien v sociabilite, vrátane mravnej zložky, pokladá P. Sak za rizikové: "Hrozí nebezpečenstvo akéhosi sociogravitačného zrútenia." (s. 203)

V našej recenzii Proměn české mládeže (Mládež a spoločnosť 2000, č. 4) sme ocenili autora aj za pripomenutie osobnosti F. Kahudu, ktorá ako každá bola rozporuplná, ale v kontexte krátkej histórie rozvoja sociológie mládeže a jej kontinuity zohrala nesporne pozitívnu úlohu.

Myslím si, že rovnako budú mať pomerne zložitú úlohu budúce generácie sociológov s vyrovnaním sa s koncepciou sociálneho poľa P. Saka, ktorá je v súčasnosti minimálne netradičná.

V autorskej kapitolke Životné ciele, životné problémy a životná dráha (s. 145-168) predkladá autor nielen prepracovaný sociologický koncept, "životný scenár", ktorý chápe analogicky ako dobre známy koncept "biologické hodiny", ako istý druh sociálneho harmonogramu života. "Životný scenár je všeobecnejšie štruktúrovaná entita sociability, obsahujúca špecifický, previazaný trs "atómov sociability", ako sú normy, hodnoty, postoje, vzory, vzorce správania, sociálne mechanizmy, životné udalosti a životné ciele. Životné scenáre sú diferencované tak podľa miest pôsobenia zo spoločnosti, ako aj podľa cieľa pôsobenia v rámci mladej generácie a obsahujú temporalitu, teda latentnú dynamiku života jedinca v sociálnom časopriestore." (s. 146) Podľa P. Saka život jedinca a jeho individuálny životný scenár prebieha pod vplyvom "spoločenského životného scenára", ktorý je typický pre danú spoločenskú situáciu. Iba výnimočné osobnosti dokázali v minulosti prelomiť modalitu (napr. prvý prielom žien do mužských povolaní).

Súčasné procesy europeizácie a globalizácie prinášajú oslabenie tohto tlaku a možno očakávať výraznejšie možnosti tvorby vlastných individuálnych životných scenárov. To v istom zmysle naznačuje aj teória individualizácie tak, ako ju poznáme v súčasnej sociológii mládeže.

V tejto časti prechádza autor k historicko-sociologicko-politologickému exkurzu, v ktorom približuje svoju koncepciu premien československej spoločnosti najmä v novodobých dejinách, rámcovaných udalosťami rokov 1968 a 1989. Celkom správne sa domnieva, že tieto udalosti boli výsledkom i dôsledkom životných cieľov, problémov, scenárov, dráh jednotlivcov, skupín a generácií. Osobitne sú zaujímavé jeho hľadania "analógií" medzi tým, čo sa udialo v našej spoločnosti pred pražskou jarou 1968 a pred nežnou revolúciou 1989 z hľadiska projekcie, vízie alebo scenárov budúcich zmien. Kým v prvom prípade išlo podľa P. Saka o intelektuálny produkt z obdobia tvorivého intelektuálneho a umeleckého kvasu pred rokom 1968, v druhom prípade išlo o produkt obdobia stagnácie, ktoré predchádzalo novembru 1989.

Nie je to jediná možná analógia. Vedeli by sme si predstaviť, že istý intelektuálny i umelecký kvas v spoločnosti pred týmto obdobím predsa len existoval (iba na Slovensku?). Celé obdobie po roku 1985 sa chápe v politológii ako "perestrojkové" a aj u nás predsa len umožňovalo aj sociológom začať prehodnocovať mnohé teoreticko-ideologické "tabu", kreovať nové hypotézy a teórie. Mnohé normalizačné personálne prehrešky sme riešili veľmi odvážne. Logický bol stret sociológov s politickou mocou KSČ a KSS v oblasti vedy. II. zjazd slovenských sociológov v Martine (september 1989) predznamenal skutočnú slabosť ich mocenskej pozície. Umožnil "zhúfovanie" (R. Roško) časti politických aktérov budúcej revolúcie na Slovensku a súčasne im naznačil aj reálnosť šance na zásadnú systémovú politickú zmenu.

Pravdou je, že po sociológoch pripravujúcich podmienky zmeny vždy nastupujú politici ako aktéri revolúcie. Politici sú potom často bezradní a sociológovia bez moci.

Reflexia recenzenta chce iba signalizovať, aké komplikované to bude mať autor, ak bude chcieť v tejto kapitole pokračovať. Táto kapitola by sa mohla chápať ako začiatok sociologicko-politologickej štúdie, ktorá bude prekračovať hranice sociológie mládeže. Pochopiteľne, autor tu vstupuje do diskurzu, ktorého sa zúčastňuje širší okruh politológov, sociológov a historikov. Je preto opodstatnená poznámka v úvode publikácie, že táto časť má osobitné postavenie, a to nielen z hľadiska autorstva. Ak ju autor napísal takýmto spôsobom a zaradil do tejto publikácie, je zrejmé, že to má zvláštny dôvod. Recenzent tento odvážny krok autora do "jamy levovej" oceňuje pozitívne. Jeho sociologickú reflexiu premien spoločnosti v rokoch 1965 - 2004 možno chápať ako prvý krok k tomu, aby aj svoje budúcoročné životné jubileum mohol spojiť s vedeckou reflexiou svojej individuálnej "životnej dráhy".

To patrí u nás na Slovensku, máme tu na mysli časopis Sociológia, k dobrej výsade šesťdesiatnikov. Rozhovory redakcie s J. Pašiakom, R. Roškom, D. Alijevovou, L. Macháčkom, G. Blaasom a J. Stenom umožňujú reflektovať novodobé dejiny našej spoločnosti špecifickým a neopakovateľným spôsobom. Je to nielen výsada, ale aj zodpovednosť voči mladej vedeckej generácii sociológov, ktorá si takto prostredníctvom biografických výpovedí aktérov inštitucionalizovanej a neinštitucionalizovanej sociológie utvára predpoklady pre pochopenie zástoja sociológie v spoločenských premenách.

Valid XHTML 1.0!
webdesign&scripts by Scorpi 2001